Tvrdo sme makali, až konečne prišla ponuka na poriadny zápas. Nedohodli sme sa na rozmiestnený, že kde kto bude kedy stáť. Akosi to cítili v sebe.
Ako správny tréner som mal pred zápasom riadny príhovor. Tešil som sa, že prišli všetci moji zverenci, bez ohľadu na to, čo sa deje doma, či sú chorí, alebo zranení.
Keďže rád čítam často krát nájdem v knihách rozumné veci, ktoré sa oplatia povedať. Minimálne pred dôležitým zápasom. Pre tento raz som si požičal úryvok z Fulghumovej knihy. Jeho susedovi to visí v kancelárií.
Zotrel som tabulu, kde som mal nakreslených panáčikov, rôzne smerujúce šípky, smajlíkov, vztýčený stredný prst od vtipálkov a tak.
Začal som asi takto. „Nebudem vás nudiť informáciou odkiaľ, a ako som na to prišiel. Jednoducho mám chuť vám to povedať, lebo si myslím, že by vám to mohlo dnes pomôcť. Takže: “O vyhrávaní: nie je dôležité. Na čom naozaj záleží je to, ako tú hru hráš. O prehrávaní: nie je dôležité. Na čom naozaj záleží je to, ako tú hru hráš. O tom, ako hrať: hraj tak, aby si vyhral.“ Hrajte srdcom ale aj rozumom. Verte svojmu inštinktu a on zosilnie bez vášho vedomia. Vkladajte cit do svojho výkonu a on vám zaručí minimálne kvalitnú hru.“
Po mojom krátkom príhovore, ktorému som sám moc nerozumel, ale dúfal, že oni ho pochopia, vyšli zo šatne so vztýčenými hlavami, chuťou a odhodlaním v očiach.
Mal som super pocit z toho čo ma naučili. Otočil som sa k tabuli a tam ma čakal smajlík :)